151 Photos - May 14, 2013
Photo: Este v den priletu (po 3+15 hodinach v lietadle) sa tesime, ze sa trosku rozhybeme stuhnute tela. Caka nas cca 30km presun pod vulkan Viljucinsky. Toto brutalne terenne auto vsak nechame na pokoji. Tentokrat sa povozime na skutroch.Photo: Je len malo veci krajsich ako moznost pospat si. My sme dostali k dispozcii cca 10 hodin na moskovskom letisku. Vytvorili sme neprekonatelnu vozovu hradbu (ktora mala mierne trhliny, najma po kradezi niektorych vozikov) a skusali sme, kolko vydrzime v horzintalnej polohe. Nasledne sme objavili moznost kupy nie uplne predrazeneho piva a nalada zacala byt skutocne prava cestovna.Photo: Na kamcatskom letisku som objavil tento technologicky skvost - giganticka vaha ceskoslovenskej vyroby.Photo: Kto cestoval lietadlom vie, ake pozitivne pocity zaleju cloveka, ked sa stretne so svojou batozinou. Dokonca nam prisli aj lyze, s cim sme takmer nepocitali.Photo: Nasa kamcatska spojka nam objednala prepravu z letiska. Taxikar pri pohlade na nas a nasledne na svoje auto prehlasil: NEVAZMOZNO! Az do tohto okamihu sme zili v domneni, ze Rusi toto slovo neovladaju.Photo: Sahib (a.k.a. palic) nam slubil heliskiing. V tejto chvili tomuto slubu este trosku verime a tak si na pamiatku fotim reklamu s obrazkom vysnivanej helikopotvory.Photo: Tento taxikar slovo "nevazmozno" zrejme pozna, lenze ovela viac sa priateli so slovom "dengy". Takze sme sa zmestili a sponzali sa poriadne zblizka.Photo: Takto ma vyzerat spravna atmosfera cestovatelov. Mirka hra etudu na jednej strune. Dokazala hrat niekolko minut bez toho, aby vznikla akakolvek melodia.Photo: Niekolko ruskych junakov v snowboardovom obleceni sa zjavilo a okamzite chopilo nasej bagaze. Nezlakli sa jej, co bolo dobre znamenie.Photo: Home made privesne sane zvladli zobrat nas aj nas naklad. Pohodlie cestovania bolo priam dokonale - za predpokladu, ze mal clovek zaujem o natrhnutie sleziny alebo amputaciu hlavy v oblasti krku. Stacilo si vsak predstavit palica, ako tuto trasu pred 10 rokmi absolvuje na svojich svalnatych a chlpatych nohach a hned sa nam zdala jazda dokonale prijemnou.Photo: Hlavny vecerny program - stavenie stanu je ukonceny. Prisla nas navstivit ceska indianka Katerina. Z Katariny sa vyklula velmi zaujimava postavicka, ktora bola zdrojom zabavy i poucenia pocas celeho pobytu.Photo: Vilja sa cudne schovava za mrakmi. Vieme ze tam je a verime ze sa ukaze.Photo: Kym Roman videl, co dokaze varic jetboil, varil na svojom varici z edicie kohutia tvar. Medzicasom vsak uz prvi skituristi opustaju tabor a mieria na Vilju.Photo: Kamcatske plane a vzdialenosti su nedosierne.Photo: To co sa javi ako 20minutova vzdialenost je castokrat v praxi hodina kracania. Alebo viac.Photo: Vynarame sa nad hladinu a z hlboka dychame. Kto nepozna, nepochopi. Kto zazil, vie o com je rec.Photo: Roman nechcel verit, ze na vrchol je to este cca 3 hodiny. Jeho skromny odhad bol nieco cez 30 minut. Po 2 hodinach pochopil, aka je realita a slapal dalej.Photo: Marta urputne slape, zatial co Korjakski a Avachinskaja cakaju na jej navstevu.Photo: Ano, viem, vyzera to ako rovina. A tie macky na nohach mame len na okrasu.Photo: Opat jedna na vdacnu temu.Photo: Tu sme uz zacinali tusit, ze vytuzeny vyhlad na okean z vrcholu neuvidime.Photo: Nekonecne mnozstva kamcatskych kopcov.Photo: Pazouti nas naucili, ze aj s mackami sa daju robit cikcaky.Photo: Pazout takmer hore.Photo: Zo zjazdu sa zachovalo minimum zaberov - spolahol som sa na gopro. Zlyzovat 2000 vyskovych je fuska, a to aj za vybornych snehovych podmienok, ake sme mali.Photo: Kvaziumelecka na temu kamenna breza.Photo: V stane bolo utulne. Mirkin spacak Sir Joseph (alias dedo Jozef) zaberal skoro vsetok priestor. Roman verny svojej vystroji z edicie kohutia tvar spal na tejto zostave: alumatka, shitkarimatka z cias, ked bol este mlady, stary spacak, ktory nasaval vodu z tej shitkarimatky. Po druhej noci v stane sa voda obsiahnuta v tychto vrstvach nebezpecne priblizila k spacaku, v ktorom spal.Photo: Po skoro celom dni v stane uprostred takmer vichrice to balime a zahranujeme sa na turbaze o 7 km nizsie pod Viljom. Rozhodujeme sa, ze tam pockame na lepsie pocasie a spozname okolitu prirodu.Photo: Almost ready to go. Pazouti su skutocni talenti na cakanie, preto sa rozhoduju pockat v stane.Photo: Na turbaze slo do tuheho.Photo: Turbaza nas rozmaznavala vykurovanou podlahou, termalnymi pramenmi a teplymi postelami. Fuj!Photo: Roman.Photo: Spoznavame okolitu prirodu. Na radu Nasti Kuzminovej sa vydavame na blizky kopec za ucelom jeho zlyzovania.Photo: Cestou rozne obtazujeme bezbranne brezy.Photo: Tento kus prirody mal svoje osobite caro. Ach, my romantici...Photo: Urputne slapeme a lepime si sneh na pasy, aby to nebolo uplne zadarmo.Photo: Zhyckani luxusom turbazy sa rozhodujeme pre razne opatrenie - navrat pod Vilju. Povodne bolo v plane nieco uplne ine - lyzovanie zo sopiek Mutnovskaja a Gorely, lenze sa ukazalo, ze ruski junaci pozaduju za skutrove sluzby sumy, ktore nemaju so skromnostou nic spolocne.Photo: V okoli Vilju sa da spravit pekny program. Napriklad je tam moznost posediet v lavinovej drahe pod vodopadom, ako nam to ukazuju Pazouti.Photo: Mirka sa zrazu vybrala z kempu, ze ide umelecky fotit. Nevedomky si nastavila na fotaku plne manualny rezim a fotila a fotila. Na displej nepozerala, je profik. Toto je ukazka jej tvorivej prace.Photo: Atrakcia nasho vyletu - Katarina. Jej navod na stihlu postavu je jednoduchy. Rano si da kavu, dve susienky, cigaretu, potom 6 hodin slape na lyziach (pritom zje 2-4 cukriky). Vecer odmieta jest teple jedlo, postacuje balik zemiakovych lupienkov.Photo: Vilja sa ukazal!Photo: Spustame sa z mensich kopcekov pod Viljom. Dobra lyzovacka.Photo: Sahib sa jemne pripiekol a preto intenzita nateru dosahuje maximum.Photo: Jetboil a nekvalitne silikonove esusy.Photo: V letnych teplotach stupame na kopcek oproti Viljovi. Za ucelom lyzovania a vyhladov.Photo: Lepší počasí jsme si opravdu nemohli přátPhoto: Katarine som vysvetlil, ze ked doda firme GafSki dostatocne vela reklamnych fotiek, dividendy ma takmer iste.Photo: Zaviedol som tradiciu stavby ski-plotu na vyznamnych alebo esteticky hodnotnych miestach. Na tuto sprostost sa skoro vsetci namotali a nekladli odpor.Photo: Eeeej kamcatske firnove plane bez konca!Photo: Sahib in action.Photo: Sahib a veduca. Uzivacka.Photo: Cakame na skutra a krochkame nad Viljovou krasou.Photo: Sane pozvarane z plastovych vodovodnych hadic toho znesu naozaj vela.Photo: Bye, Vilja.Photo: Ruske snehomasiny.Photo: Snezny peklostroj.Photo: Vazmozno! Balime a vyrazamer vulkan Bakenig, premenovany na Happening.Photo: Transkamcatska dialnica. Prachovy oblak v dialke avizuje bliziace sa vozidlo.Photo: Obet transkamcatskej dialnice. Pneumatika nebude dobra ani na detske ihrisko.Photo: Tam v dialke je Happening. Podla mapy je to k nemu cca 14 km slapania. Prvych 10 si davame s 15kg ruksakom.Photo: Roman bol blizko dusevnemu a telesnemu kolapsu. A to vdaka svojmu ruksaku z edicie kohutia tvar, ktory svojho casu vyrabala pre ucely zariadenia muciarni firma trek sport.Photo: Slapeme a slapeme a slapeme a zrazu vidime stany. Utrpeniu je koniec. BTW, ten kopec je Happening a rozhodne je dalej ako vyzera.Photo: Priniesli sme trosku farieb.Photo: Zaklady na stan.Photo: Vecerny ohen sa nam prepadal pred ocami. No kym zmizol niekde pri zemskom jadre, stihli sme sa symbolicky zohriat.Photo: Katka: Taketo dva zjem na ranajky a ficim cely den!Photo: A ide sa na vec. Tu este Happening vidime cely.Photo: Cestou sme sa potesili, ze nie sme v doline sami. Kusok od nasho kempu sme nasli stopy nemaleho medveda s jednou labou krvavou.Photo: Jar ide a rieka to vie.Photo: Nasie dievky boli sikovne!Photo: Sahib prijma pomoc.Photo: Leti vsetko co ma kridla. Lyza leti!Photo: Este chvilu a velavazeny Happening sa ponori do difuzky.Photo: Nekonecna plan. Fakt nemala koniec, je to vedecky dokazane. Vsimajte si tie oblaky, co cakaju kym budeme v hlavnom zlabe.Photo: Bojuj!Photo: Vyhlad do kratera, ktory pred par rokmi akosi vybuchol a vacsia cast sopecneho kuzela zmizla v okoli.Photo: V pozadi asi vrcholove plechove cudo. Az k nemu sme nesli, na Romanov smutok.Photo: Po navrate nas v kempe cakal Aljonin strasiak (musela sa vratit, lebo mala monumentalne otlaky na nohach).Photo: Vdaka dostatku volneho casu Aljona vykopaka krasnu kuchynu/jedalen/obyvacku.Photo: Na dalsi den ideme na blizku kopcek. Moj prst ukazuje na nas kemp uprostred divociny. Najblizsia civilizacia (ak neratame cestu) bola desiatky km daleko.Photo: Vyborna lyzovacka sa dala najst aj tu.Photo: Klasicke kamcatske rovinne skialpovanie. Tomu sa clovek nevyhne, preto je dobre si na to zvyknut. A tesit sa z toho.Photo: Katka - vzdy s usmevom.Photo: Dizajnovo pekne zvladnuty rusky system smetiakov na sidlisku. Klara rozmysla, kde a ako umiestni nas odpad.Photo: Pradlo je mozne susit vzdy. Dokaz tu.Photo: Aljonine auto ma oficialne 5 miest na sedenie. Preto sme sa zmestili 9ti.Photo: Ozdoba.Photo: Aljona - nas spasatel! Spasiba!Photo: Obcerstvovacie stanky na rusky sposob. Carovne.Photo: Aljona sa dobre bavi, ked sa od nas dozveda, ze petropavlovska plaz je sice hrozna, ale velmi vhodna na ozransku party.Photo: Zeny skialpinistky - zaruka farby v sedivom svete.Photo: Romanticke zamky - symbolizuju zvazok na cely zivot.Photo: Jedna z mnohych.Photo: Batuska to ma pod kontrolou.Photo: Prijemne miesto na posedenie. Ale chcelo by to monterky.Photo: Vrhame sa na obchody so suvenirmi.Photo: Ukazka tradicneho ruskeho dizajnu. Aspon vieme, ako medvede prichadzaju ku krvavym labam.Photo: Nieco zaujimave sa musi blizit, ked Katarina vytahuje svoj pracovny fotak.Photo: A skutocne, prichadza tzv vezdechod - vozidlo, ktore nas dopravi 17 km dolinou na turbazu pod sopkami Avacinskaja a Koryaksky.Photo: Vezdechod mal co robit, ale vodic nepohol ani brvou, a to aj ked sme uz boli blizko zahuby. Aspon my sme to tak vnimali.Photo: Cestu sme si kratili skusanim smiesnych horolezeckych prilieb.Photo: Nas cerveny hrdina a pomocnik. Odhadujeme, ze cestou hore zozral tolko nafty, ze Rusko bude musiet hladat nove naleziska ropy.Photo: Vecerna romantika na turbaze.Photo: Dnes naplnime heslo vyletu> SKI KORYAKSKY!Photo: Pocasi vyslo take ukazkove, ze sme sa ani len neodvazovali o nom velmi rozpravat.Photo: Vdaka spickovej kondicke som predbehol ceskoslovenske davy a pozeral som sa ako sa uhybaju pred kamenmi padajucimi zhora.Photo: Cestou hore sme nasli nieco ako zlab.Photo: Zeny ficia a tesia sa zo zivota. A z toho, ze deti su bezpecne daleko.Photo: Uz si takmer hore, predsedo!Photo: Nad 3000 mnm je kysliku menej, ale nic dramaticke to nie je.Photo: To vpravo je asi vrchol. My ideme na karfiolovite utvary vlavo.Photo: Plot musi byt! V pozadi vulkan Zupanovsky. Je to k nemu 3 dni peso.Photo: Going down! Roman ukazuje, aky je makac.Photo: Paradicka. Skalky nam trosku pocechrali sklznice, ale nic vazne.Photo: Veduca ma spokojny vyraz na tvari. Hlavne aby zeny boli spokojne!Photo: Nekonecnych 2500 vyskovych metrov sluncem zaliteho firnu. Rychlosti take velke, ze rucicka vysla z tachometra. Usmevy na tvary nam natrhli pery. Su take dni...Photo: Zapijame uspesny den. A zereme kvanta hnusnej stravy z vlastnych zasob.Photo: Program dalsieho dna - Avacinskaja. Minule sme tu zazili peklo. Teraz verime, ze to dopadne lepsie.Photo: Nas majestatny kamarat a Mirka.Photo: Spestrenie cestou hore.Photo: Hra oblakov a sirnych vyparov.Photo: Uz len 600 vyskovych. Uz nam je jasne, ze dnes je to skoro zadarmo.Photo: Sahib a Mirka. V pozadi viete kto.Photo: Uz sa nemozeme dockat sirnych vyparov. Preto nasadzujeme sialene tempo.Photo: Romco si uziva atmosferu, v ktorej je mozne vyprdiet sa a zaroven zachovat dekorum.Photo: Pozovacka pri krateri.Photo: Fotim kamen, ktory nesiem domov. Aby mi verili.Photo: Cestou dole sme sli sebec stylom. Tj no foto, just gopro + na nikoho necakame. No jednu fotu predsa len mame.Photo: Po Avacinskych 2000 vyskovych este davam s palicom vecerny cesky aj slovensky prvozjazd Velblouda. Skutocne unikatna lyzovacka, hlavne ak sa clovek vyziva v kore.Photo: Fotka, na ktorej palic vyzera ze vie lyzovat.Photo: Prekvapivo dobra fotka z maleho fotaciku.Photo: Opustame turbazu - caka nas 17 km velmi miernym dolekopcom. Vycnievajuca strecha sauny hovori o stave snehu vsetko.Photo: Aj vy by ste sa takto tvarili, keby ste mali nohy vyrobene z otlakov.Photo: Roman vie cakat. Ale nebolo to potrebne, kedze pan vodic prisiel o 40 minu skor ako bolo dohodnute.Photo: U Aljony v byte. Pilo sa a veselilo.Photo: Ano, je uplne bezne ze v PPK uprostred maja husto snezi.Photo: S Aljoninym psom Chartim sme uzavreli dohodu: on vsetkym zachlpati ich veci a ja sa na neho nebudem za to hnevat.Photo: Aljonina masina. V noci trosku snezilo.Photo: Na rybom trhu kupujeme kaviar. Kilo kvalitneho za 2500 rublov, 1 euro = 40 rublov.Photo: Rozne druhy cervenej ryby.Photo: Rozne velkosti vybornych susenych sliviek.Photo: Veduca v zeleninovom raji.Photo: Moderne ruske konstrukcie pustaju vodu. Moderne zberne nadoby riesia tento problem elegantne a efektivne.Photo: Typicky vchod do kamcatskeho panelaku.Photo: Posledny kopec. Posledny sneh nalepeny na pasoch. Posledny zjazd mokrym snehom. Prsi. Tesime s domov a tesime sa, ze sme mohli byt na Kamcatke.Photo: Hladame cestu do termalnych kupelov. Dostavame rozne informacie.Photo: Ruska architektura.Photo: Cakanie na spoj ucinne skratili zemiakove cipsy a pivo.Photo: Katka - bezdomovec.Photo: Marta a jej priatelka (ktora ju na Avacinskej zradila). To uz sme na letisku vo Viedni, kde cakame na nasu bagaz.Photo: Pride, nepride? Prisla! Uz len umorna cesta z Viedne domov a nemenej umorne triedene stoviek fotogragfii.