Panebože zaspala som, a v práci!!! vydešene vykríkne. Rýchlo si upravý vlasy schmatne knihy a uteká na autobus do školy.

Dnes tu zas nikto nie, kedy si ľudia uvedomia, ako je úžasné vstrebávať toľko informácií?  povedala do prázdnej miestnosti knižnice. No pre mňa lepšie. Posadila sa na pohodlné červené kreslo za pultom aby videla na vchodové dvere. Z pultu vzala knihu, ktorú mala pripravenú ako ďalšiu na prečítanie, aj keď tých tam má veľa. Vzala hneď tú sprava. Pohodlne sa uvelebia v kresle a nechala sa vlákať do tajov nových príbehov. 

Pozrie sa na hodinky Božínku to už je pol jedenástej večer? Zavrie knihu a povzdychne si Dnes tu zase takmer nikto nebol, no aspoň ma nikto nevyrušoval pri čítaní. Zavrie jednu naozaj hrubú knihu v čiernom koženom obale a položí ju naspäť na poličku odkiaľ ju predtým vzala. Podíde k vešiaku, z ktorého si vezme svoj myšací šedý kabátik a oblieka si ho. Posledné dni býva čoraz teplejšie, ochvíľu si môžem kabát odložiť do skrine na stálo pomyslela si. Vyšla vchodovými dverami, vybrala kľúče z ľavého vrecka a zamkla knižnicu. Je naozaj celkom neskoro, už aby som bola späť vo Weston dorms a vo svojej postieľke  povedala a vybrala sa skrz temné uličky na zastávku autobusu, ktorý ju odvezie ku škole. 
Wait while more posts are being loaded