Profile cover photo
Profile photo
Milan Beres
44 followers -
Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica
Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica

44 followers
About
Milan's posts

Post has attachment

Post has attachment
Photo

Post has attachment

Post has attachment

Post has attachment

Post has attachment
Check out this video on YouTube:

Post has attachment

Post has attachment
Photo

Post has attachment

Hovorí sa, že si raz jeden zlodej zaumienil, že pôjde kradnúť. Vyliezol na záhradný múr, dostal sa k obloku a chcel ho vyvaliť. Ale obločný rám bol slabý a nečakane povolil. Zlodej spadol dovnútra a zlomil si nohu.

Na druhý deň doskackal na zdravej nohe ku kráľovskému správcovi Karakušovi. Ukázal mu zlomenú nohu a povedal:

- Vaša jasnosť, prišiel som k vám so žalobou. Som zlodej a včera som sa vybral kradnúť do domu istého človeka. Keď som chcel vyvaliť oblok, ten nečakane povolil, ja som spadol a zlomil som si nohu.

Karakuš zakričal na dvornú stráž, aby priviedli pred neho majiteľa domu. Majiteľ sa triasol od strachu a vzrušenia, lebo nevedel, čo proti nemu majú. Keď ho privliekli pred kráľovského správcu, Karakuš zopakoval zlodejovu žalobu a dodal:

- Prečo máš taký zlý oblok? Nečakane povolil, zlodej z neho spadol a zlomil si nohu.

Čo mohol majiteľ domu na takú žalobu povedať? Vedel, že urobí lepšie, ak sa s Karakušom nebude škriepiť. Chvíľu rozmýšľal a potom kráľovskému správcovi odpovedal:

 - Vaša výsosť, ja nie som na vine. Prisahám, že som stolárovi za robotu riadne zaplatil. Za toľké peniaze mohol odviesť statočnú robotu a zhotoviť pevný oblok, aby sa taká nehoda nikdy nestala.

- Priveďte teda stolára! - rozkázal Karakuš hromovým hlasom. Keď prišiel stolár, kráľovský správca ho prísne oslovil:

- Tento majiteľ domu tvrdí, že si u teba objednal oblok a riadne ti zaň zaplatil. Prečo si ho urobil tak nedbalo, že sa pri prvom náraze vyvalil z pántov a tento úbohý zlodej z neho spadol a zlomil si nohu?

Stolár pri takom náhlom a nečakanom obvinení zbledol. Ale vedel, že by bolo zbytočné škriepiť sa s Karakušom, preto po krátkom váhaní odpovedal:

- Vaša výsosť, to nie je moja vina, že obločný rám nebol dosť pevný. Práve keď som do neho zatĺkal klinec, šla po ulici krásna žena v červených šatách. Zahľadel som sa na ňu, nuž som klinec zatĺkol nakrivo.

Karakuš rozkázal, aby vyhľadali tú ženu a zaraz ju priviedli.

Keď prišla, kráľovský správca zopakoval stolárove slová a povedal, že keby nebolo jej krásy a červených šiat, stolár by sa nebol pomýlil v práci, oblok by bol býval pevnejší, zlodej by nebol spadol a nezlomil by si nohu.

Na to žena s úsmevom odpovedala:

- Moja krása je od Alaha, ale moje šaty zafarbil na červeno farbiar. Farbiar zapríčinil, že sa stolár pomýlil v práci:

- Teda priveďte sem farbiara, - rozkázal Karakuš.

O chvíľu stál a triasol sa pred kráľovským správcom aj farbiar.

- Och, ty nesvedomitý babrák! - zahrmel Karakuš. - Prečo si zafarbil šaty tejto žene na červeno? Stolár sa na ňu zahľadel a zatĺkol klinec nakrivo, takže obločný rám nebol dosť pevný, a keď ho zlodej chcel vyvaliť, zlomil si nohu.

Úbohý farbiar stál ako soľný stĺp. Ani jedna jeho výhovorka sa nepáčila neľútostnému kráľovskému správcovi, a ten nakoniec zareval: - Zoberte toho farbiara a obeste ho na dvere žalára!

Ale farbiar bol náhodou veľmi vysoký. Keď ho vojaci chytili, že ho obesia na dvere žalára, zbadali, že dvere sú prinízke a pre povraz niet miesta.

Bežali teda naspäť ku kráľovskému správcovi a povedali mu, že farbiara nemôžu obesiť, lebo je privysoký, nezmestí sa do žalárnych dverí.

Ale Karakuš ani okom nemihol, iba zareval na preľaknutých vojakov:

- Nájdite teda menšieho farbiara a obeste ho namiesto tohto tu!

Vojaci teda odišli, ako kráľovský správca rozkázal, a našli menšieho farbiara. Nič nedali na jeho prosby, hrozby a vysvetľovania, že je nevinný, dovliekli ho k žalárnym dverám a obesili.
Wait while more posts are being loaded