Osobná modlitba

Miloval som vás, hovorí Hospodin, vy sa však pýtate: Čím si nám prejavil lásku? Či Ézav nebol Jákobovým bratom? — znie výrok Hospodina — a predsa som si zamiloval Jákoba. (‭Malachiáš‬ ‭1‬:‭2‬ SEB)

List Židom vysvetľuje Ézavov problém. Smilstvo a bezbožnosť. Roháček to prekladá ako obecnosť, čo znamená obyčajný, svetský životný štýl. Bez osobného spoločenstva s Bohom. Práve posledná cirkev zo Zjavenia Jána, Laodicejský zbor, má problém práve v tejto oblasti. Ježiš musí klopať na dvere a čakať, či mu veriaci otvoria, aby mohol s nimi večerať, čo je obraz dôverného vzťahu.

Pre osobnú modlitbu Ježiš vyučuje, aby ľudia „nežvatlali“. Ide o bezmyšlienkovité odriekanie tých istých formulácií. To je jedna vec. Druhou vecou je to, aby sme sledovali svedectvo v našom duchu a nemnožili modlitbu bez pomazania.

Keď si Ježiš povolal dvanástich, tak prvou vecou ktorú im kládol na srdce pred kázaním a uzdravovaním bolo, aby boli s ním. Kresťania, a o to viac služobníci, musia tráviť čas s Kristom, v osobných modlitbách (Mar 3:13).

Tri dôležité klúče pre osobnú modlitbu.

1. Vytrvalosť - disciplína. Podobenstvo o chudobnej vdove a sudcovi. Toto podobenstvo začína výrokom:
Rozpovedal im podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať. (‭Lukáš‬ ‭18‬:‭1‬ SEB).

2. Správne postoje. Povýšeneckosť, domýšľavosť a nadutosť, bráni vypočutiu našich modlitieb (Luk 18:9). Ale aj hnev a rozhorčenosť (1Pet 3:7).

3. Postoj viery.
A máme k nemu pevnú dôveru, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme, vieme i to, že už máme, o čo sme ho žiadali. (‭Prvý Jánov‬ ‭5‬:‭14-15‬ SEB).
Shared publiclyView activity